Narodil sa 17. septembra 1883 v Dlhom Poli. Po vychodení cirkevnej školy v rodnej obci vyštudoval strednú školu v Trenčíne a Žiline a práva v Bratislave, Kluži a Berlíne, kde dosiahol doktorát práv. V rokoch 1910 - 1918 pôsobil ako advokát v Bytči, za ktorú bol členom zastupiteľstva Trenčianskej župy. Spolu s A. Hlinkom sa zúčastňoval na podujatiach Slovenskej národnej rady a obaja spolu zvolali do Žiliny 17.12.1918 zhromaždenie, na ktorom sa obnovila činnosť Slovenskej ľudovej strany, ktorá zvolila A. Hlinku za jej predsedu a M. Mičuru za jej podpredsedu. V rokoch 1919 - 1920 zastával funkciu tekovského a nitrianskeho župana. Od roku 1931 bol predsedom Hlavného súdu v Bratislave a od r. 1939 do r. 1945 predsedom Najvyššieho súdu v Bratislave, kde sa vždy zameriaval len na občianske súdne spory a nie na trestné spory. Od roku 1942 do roku 1945 bol podredsedom Štátnej rady. 

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch v rodnej obci umožnil svojím prispením výstavbu nového kostola a zabezpečením štátnej subvencie vybudovanie rozsiahlej poschodovej katolíckej školy pre obec a osobitnej školy na Hlaváčovej pre okrajové kopaničiarske osady, ďalej kláštora - ubytovne pre rádové sestry - učiteľky, výstavbu hradskej v obci a jej prípojky po považskú hradskú a reguláciu rieky Dlhopoľky od dolného konca obce až po jej vtok do Váhu. V r. 1940 sa zúčastnil ako člen vládnej delegácie vedenej prezidentom republiky na otvorení Výstavy slovenského drotárstva a jeho národopisu v Dlhom Poli. 

Bol akcionárom viacerých priemyselných podnikov a kúpou od dedičky H. Popperovej krachujúceho drevárskeho veľkopodniku Popperovcov v Bytči sa stal majiteľom rozsiahlych lesných komplexov bývalého bytčianskeho panstva v rodnej obci i v susednom Veľkom Rovnom. 

Ako predseda najvýznamnejších súdov v Košiciach a hlavne v Bratislave, kde ním od r. 1931 riadený Hlavný súd sa stal od r. 1939 Najvyšším súdom, sa v medziach možnosti venoval publikovaniu štúdií a článkov v Právnom obzore z odboru najmä občianskeho súdneho poriadku, ktorý ako externý špecialista prednášal od r. 1939 na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity. 

Publikoval päť knižných prác: Rovnaké práva pre Slovensko, Dovolenie so zreteľom na prax Najvyššieho súdu, Občiansky sporový poriadok, Reforma práva manželského - právo patronátne a Zákon z 19. júna 1931, č. 100 Sb. z. a n. o základných ustanoveniach súdneho konania nesporového. 

Na konci vojny sa zdržoval až do prechodu frontu v rodnej obci, odkiaľ ho po prechode frontu veľmi chorého prijala na liečenie bratislavská nemocnica. V roku 1946 zomrel v Moskeve, kam ho neskôr previezli. Jeho dom v Dlhom Poli so zdedeným poľnohospodárskym majetkom po rodičoch sa stal po r. 1945 postupne sídlom Jednotného roľníckeho družstva a neskôr po adaptácii kultúrneho domu, a jeho majetky prevzali do vlastníctva Štátne lesy.