Prvý poľovný revír v Dlhom Poli bol založený tzv. alendárnou zmluvou na základe zákonov o poľovníctve z rokov 1871 a 1883, ktoré umožňovali vykonávať poľovačku nielen šľachte, ale aj chudobnejším zemanom. Tieto zákony zároveň umožňovali vytvárať tzv. obecné poľovné revíry - združenia, ktoré spravovali poľovnícke spoločenstvá.

 

Prvú alendárnu zmluvu uzatvorili Imrich Mičura na strane prenajímateľa a Ondrej Mičura ako vtedajší richtár, notárom bol Ferdinand Vajda. Tak vznikol obecný poľovný revír, do ktorého patrilo aj katastrálne územie Zárieč - Keblov, Dlhá nad Kysucou a Turkov, o výmere 9 551 k. j. (katastrálnych jút), okrem "panských" pozemkov. Zakladajúcimi členmi boli: Jozef Mičura, Ján Mičura, Ondrej Mičura, Jozef Kantor a neskôr sa k nim pridal aj miestny kaplán Andrej Majer, ktorý na oslavu poľovačiek v dlhopoľských revíroch zložil báseň Poľovka. Členská základňa sa postupne rozširovala a alendárne zmluvy sa obnovovali po šiestich rokoch.

 

Po rozpade Rakúsko - Uhorska v roku 1918 vznila prvá ČSR a poľovníctvo sa začalo dynamicky rozvíjať. Po roku 1919 sa zaviedla taxa 1 000 korún za právo na používanie obecného poľovného revíru. Členov Poľovníckeho združenia pribúdalo, prijatí boli aj poľovníci zo Zariečia - Keblova a z Kysúc. Lovili sa hlavne zajace, jarabice, raticová zmer menej. V roku 1920 došlo k pričleneniu "panských" pozemkov o výmere 550 k. j. do obecného poľovného revíru. Postaral sa o to Dr. Martin Mičura, ktorý na sprivatizovanie pozemkov využil svoje postavenie a tento majetok spravoval jeho synovec Ján Malobický.

 

Počas 2. svetovej vojny sa výkon poľovníckeho práva zrušil. Až 1. 8. 1945 bola založená prvá povojnová zmluva o prenájme poľovného revíru, ktorú za poľovníkov podpísal Imrich Puckalík a za obecný úrad Ľudovít Gábor, notárom bol Jozef Rezák. Platnosť zmluvy bola do roku 1951 a prenájom predstavoval 3 500 Kčs.

 

Veľká zmena v poľovníctve nastala v roku 1947. Zákon, ktorý bol prijatý umožňoval poľovačku všetkým vrstvám obyvateľstva. Po februári 1948 sa Lovecký ochranný spolok LOS premenoval na Poľovnícku spoločnosť POĽANA. V tom istom roku sa odčlenili pozemky a poľovníci kysuckých obcí Dlhá nad Kysucou a Turkov. V roku 1951 došlo k odčleneniu pozemkov a poľovníkov z územia Zárieč - Keblov. Výmera poľovníckeho revíru v tom čase bola 4 116 ha v rámci katastra obce a obhospodarovalo ho 20 poľovníkov.

 

 

 

 

Od roku 1962 sa po zmene legislatívy uzatvára prenájom poľovného revíru na 10 rokov. Poľovnícky spolok v Dlhom Poli sa premenoval na Poľovnícke združenie LOVISKO a počet členov vzrástol na 25. Okrem zajacov a jarabíc sa lovila srnčia, jelenia, diviačia a líščia zver. V 90. rokoch sa počet členov zvýšil na 35 a udržovali 25 krmelcov a 30 soľníkov pre srnčiu a jeleniu zver. 

 

Takmer tri desaťročia vykonával funkciu predsedu Poľovníckeho združenia Lovisko Martin Kaniok, ktorý nás nečakane opustil vo veku 65 rokov v roku 2017. Jeho dlhoročná práca bola ocenená viacerými vyznamenaniami. Slovenský poľovnícky zväz mu v roku 2012 udelil zlatú medailu Za významné zásluhy a rozvoj poľovníctva na Slovensku a naposledy, v júni 2017, bola jeho záslužná činnosť odmenená čestným uznaním Za rozvoj poľovníctva, ktorým ho ocenili predstavitelia Obvodnej poľovníckej komory v Žiline a Regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Žiline. Je autorom knihy História poľovníctva v obci Dlhé Pole, ktorá bola vydaná v roku 2017 žiaľ až po jeho smrti. Táto publikácia je venovaná všetkým priateľom, poľovníkom, rodine, príbuzným a známym, ktorí ho mali radi a s úctou a láskou naňho spomínajú.

 

V súčasnosti má Poľovnícke združenie LOVISKO 33 členov a jeho predsedom je Ing. Jozef Tomašovič. Do dlhopoľského revíra patrí 3 900 ha lesov. Plán chovu a lovu zveri schvaľuje Lesný úrad v Žiline. 

 

Poľovníci organizujú rôzne brigády, prikrmujú zver v čase núdze, stavajú krmelce a od roku 2006 organizujú Poľovnícky ples, ktorý je obľúbený najmä vďaka poľovníckym špecialitám a výzdobe.